Mártena ma?imuš mearramátki:
rávggaid ja jámežiid soahti
Johan Johnsen Aikio ?állán Just Qvigstad (1927:
361–63) ovddas.
ktii vulggiiga
vieljaš guovttos Márten ja Ánde ?ak?at ?áhcesullui guliiguin goabbatge
fatnasiin. Manadettiin lei hirbmat šiega dálki ja siivvus borjadat. Nuppi
beaivve vulggiiga ruoktot. Eahketbeaivve bo?iiga Gohpi ovdii. De gah?ai hirbmat
garra nuorttadat, ja Márten gopmánii Ceavccagea?g-njárgageah?ái ja heavvanii.
Ánde borjjastii meattá, muhto go dálki lei garas, de fertii Ánde orustit
Ceavccagea?ggegohppái. Dasa cohkkuhii fatnasis ja vázzilii vutnii. Son lei
aiddo Gurraluovttas go oaidná olbmo fiervvás boahtimin bajás su vuostái. Ánde
?uo??astii su vuordit, go son dovddai albmá – lei su viellja Márten!
Ánde vurddii Mártena. Go Márten bo?ii su lusa, de válddii su gie?a ja
geassigo?ii fiervái ja dajai:
– Go it viššan mu gádjut, de galggat
mu mielde vuolgit mearrabodnái! De ?urvii Ánde:
– De boahttet dál veahkkin, buot dat geat leat hávddiid siste
vuoi??adeamen! Márten ?urvii:
– Buot meara eallit, boahttet veahkkin! De šattai hirbmat šuvva gáttis ja
šávva mearas; jámežat bukte gistostuhkaid vearjun, ja rávggat bukte stárraleakkáid.
Jámežat sohte Ándde bealis, ja rávggat sohte Mártena bealis.

Go guovssu šaddago?ii, de vulge
jámežat eret, ja rávggat gu??e vearjjuideaset dasa, das go jámežat bihte
bealiset, ja rávggat vuoittáhalle. Ánde beasai dáinna lágiin heakkas.
Báiki, gos
jámežat ja rávggat dorro, goh?oduvvo ain dál ge Gurraluoktan, das go jámežat ja
rávggat ?iev??astedje skur??u báikái.
Nuppi beaivve vulggii Ánde fatnasis viežžat ja go bo?ii dan báikái, de
ledje das gistofiellostuhkat ja stárraleakkat nu olu, ahte ii lean oba gállimis
ge. Ánde goark?ui bajás ja ceggii muitogea?ggi dasa, ja dat gea?gi otná dan
beaivvi ge goh?oduvvo Ceakkisin[1],
ja báiki goh?oduvvo dan gea?ggi mielde Ceavccagea?gin, das go gea?gi lea muitun
das, go jámežat leat ceavzán ealli olbmo bealis. Muhto dárogillii goh?oduvvo
Mortensnes, das go Márten lea dan njárgageah?ái sorbmašuvvan.
Ceavccagea?ggi birra mun lean gullan boares áhku muitaleamen jagis 1864 (lea
navdimis Aikio gii dadjá dán; doaim.).
Doaimmaheddjiid kommentára: Juolgenohtat lea Qvigstad ?állán; o??a sámi
?állinvuogis ?állo namma ná: Ceavccagea?gi(ceavcca = dat mii báhcá go ráhkada guolevuoja).
[1] Ceakkis
mearkkaša ceakkogea?gi. Lei dolin sieidi. Muitaleaddji suorggida
Ceavccagea?gi-nama ceavzit-sánis.